Splyňovacie kotly sú známe už dlho. Počas druhej svetovej vojny ich dokonca používala americká armáda na pohon niektorých svojich vozidiel. S nástupom ropy však ustúpili a viacmenej sa na ne zabudlo.
Opäť sa dostávajú do povedomia hlavne v posledných rokoch, ako druh kotlov na vykurovanie. Využívajú splyňovanie, ktoré zvyšuje účinnosť klasických kotlov na tuhé palivá ako kotly na drevo, alebo kotly na brikety, či kotly na pelety.
Splyňovanie využíva obmedzené horenie. Pri štandardnom horení sa privádza k palivu vzduch (resp. kyslík). Z neho a organického paliva pri horení vzniká oxid uhličitý (CO2) a voda (H2O). Pri samotnom horení sa postupne uvoľňujú z paliva plyny, ktoré horia – resp. odovzdajú svoju energiu a spoja sa s kyslíkom.
Obmedzením prívodu kyslíka (vzduchu) pri horení, dosiahneme stav, kedy sa plyny nespaľujú hneď. Vznikne nám tak zmes rôznych vysoko horľavých plynov ako je napríklad metán, alebo vodík.
Splyňovací kotol následne tieto plyny odvádza do jeho ďalšej časti kde pomocou trysky a prívodu vzduchu dochádza k ich postupnému spaľovaniu. Spaliny, ktoré ešte stále majú vysokú teplotu, sa odvádzajú do tretej časti kotla, kde odovzdajú aj zvyšok svojej energie.
Výhodou tohoto postupu je vyššia účinnosť celého spaľovania (čiže z rovnakého množstva paliva získame viac energie), čo čiastočne šetrí životné prostredie a hlavne je to ekonomicky výhodnejšie. Bežne dosahujú splyňovacie kotly účinnosť až 90%.
Pri strednom výkone stačí bežnému splyňovaciemu kotlu obsah zásobníka približne na 8 až 12 hodín. Ako pri každom kotle na pevné palivo, treba pravidelne zabezpečovať prísnu paliva (treba chodiť prikladať).
U nás sú dostupné hlavne splyňovacie kotly na drevo, brikety, pelety, štiepku a iné palivo vyrábané z dreva. Zjednodušene by sme mohli splyňovacie kotly pokladať za istú “nadstavbu” klasických kotlov na drevo a biomasu, podobne ako kondenzačné kotly sú ďalším vývojovým stupňom kotlov na plyn.